My poviedka 3 kapitola prsteň
Ďalšia kapitola dufam že sa potešite pls nechajte mi komentíky aby som vedela či chcete ďalšie kapitoly. Priemne čítačky!
3.Kapitola Prsteň
Bol tmavý upŕšaný deň a Elis sa pozerala von oknom a tvárila sa smutne, nie len koly počasiu ale aj samoty. Vtom niekto vrazil dnu. Elis vyskočila s kože lebo to nečakala no uvidela že je to len Draco.
„Ahoj prečo si prišiel? “ povedala a pritom sa na neho ani nepozrela.
„Máš nejaký problém. Nezabúdaj humusáčka že je to moja izba!“ povedal zase z úškrnom, no netušila čo sa to s ním porobilo. Zase bol na ňu odporní veď to aj chcela no netušila že sa jej to nebude vôbec páčiť. Draco ku nej podišiel bližšie a tváril sa ako keby zjedol zelenú žabu.
„Otoč sa a daj dozadu ruky.“ Elis poslúchla. Prečo by nemala tušila že nastala chvíľa na ktorú všetci čakali. Konečne ju viedli z izby. Keď z nej vyšla uvidela temného pána ktorí na ňu pozeral s odporom. Boli tam aj nejakí zahalení ľudia, nevidela im do tváre lebo mali masky. Dali ju na starú zaprášenú stoličku, Elis cítila že tá stolička sa každú chvíľu rozpadne. Odrazu temný pán začal rozprávať:
„Tak teraz si povieme postup. Draco je už pripravená.“ Draco prikývol.
„Áno. Odhalila viac než jednu zo svojich schopností. Vie sa zneviditeľniť, vie chodiť cez steny a iné predmety a dokonca sa vie uzdravovať a podľa mňa toho vie ešte oveľa viac.“ Povedal z úškrnom. Videla v jeho očiach že bol dojatý a prekvapený že toho toľko vie. Radšej bola ticho lebo jej slová by nič nezmenili.
„Výborne. Som rád že si ju vydržal.“ Všetci sa rozosmiali, no ona bola naštvatá. Čo si to o nej myslia že je nejaká chudera či čo.
„Nechceš nám niečo ukázať pred tím než ti dám tu úlohu?“ povedal a civel na ňu ako keby žiarila svetlom. No potom mi dal poriadnu ranu do líca, a ona cítila že krváca. Videla na Dracovi výraz ktorí pravdu povediac nečkala. On sa o ňu strachoval . Trocha sa odtrhol no potom bol ako predtým. Temný pán videl ako sa zázračne uzdravovala, a mal úsmev na tvári. Potom si sadol oproti nej. Vytiahol z vrecka prsteň s červením priam krvavím očkom.
„Tak vidíš toto. Toto je kópia jedného veľmi drahého prsteňa ktorí vy dvaja ukradnete. Je uložení vo výklade v jednom zlatníctve kde chodí veľa ľudí. Chcem aby ste to nahradili touto kópiou. Ty s Dracom sa prezlečiete za veľmi bohatých milujúcich sa novomanželov, ktorí majú záujem o ten prsteň. A keď to splníte tak ťa pustím za tvojou rodinkou, ale keď utečieš tak si ma nepraj. “ povedal dosť naštvate. Ona sa neho len tak mračila aby nevedel že sa ho bojí až sa jej drgotali zuby. Draco vyzeral tiež dosť nafúkane ako keby nebol rád že chvíľu bude jeho manželka. Elis nebola najšťastnejšia ale musela súhlasiť aby bola zo svojou rodinou.
„Ja súhlasím. Tak kedy začíname?“ povedala nešťastne. Voldemort sa potešil.
„Práve ste začali.“ A smial sa.
Zobrali ma späť na izbu a dali mi šaty ktoré vyzerali ako keby stáli neviem koľko miliónov.
„Prezleč sa rýchlo. Tvoj budúci manžel sa tiež prezlieka.“ Povedal jeho otec a hodil ma na podlahu ako keby som bola papierik ktorý práve dojedol.
Zamkli izbu. Elis zobrala šaty a začala si ich na seba dávať. Vyzerala naozaj elegantne. Boli fialovej farby. Neboli ničím neobyčajné no Elis ešte nemala na sebe veľa šiat, lebo nechodila na svadby a ani na žiadne iné akcie. Samozrejme bez ramienok. Mala pocit že vyzerá o 5 rokov staršie. Dole na sukní mala menšie kvietky zlatou niťou prešívané. Vedľa nej boli aj črievičky dopasované k šatám. Ani nevedela že tu boli. V účesoch sa veľmi nevyznala ale musela si niečo spraviť z vlasmi. Nakoniec si ich vyčesala do hora a pripla si to fialovým štipcom.
Vybrala sa do kúpeľne aby sa pozrela do zrkadla a videla že na umývadle ležali nejaké šperky a líčidlá. Trocha sa potešila. Ale nezmachlila sa veľmi. Na pery si naniesla priesvitný lesk. Naniesla si trochu špirály na oči. Chcela si dať ešte trochu ma-keup ale v tom už niekto vtrhol do izby.
„Tak kde si princezná“ podľa hlasu som zistila že to bol temný pán, tak radšej vyšla z kúpeľni. Voldemort si ju začal prezerať ale nie pridlho. Elis tam len tak stála a čakala čo sa bude diať ďalej.
„No nevyzeráš najhoršie.“ povedal nadšene ako keby stvoril dielo a to ju.
„Draco ťa už čaká.“ povedal a odišiel. Ona tiež vyšla z izby, a keď zazrela Draca skoro odpadla. Vyzeral naozaj dobre. Nespustil z nej zrak ako ona. Potom sa však spamätal, a vošiel z domu. Elis išla hneď za ním.
Keď vošli z bytu Draco sa ozval.
„V tých šatách vyzeráš sexi.“ A natiahol ten svoj úškrn. Elis len pokrútila očami.
„Ani ti nevyzeráš najhoršie. No poďme nech to máme za sebou.“ Draco ju zastavil.
„Počkaj. Keď sme už manželia mali by sme sa tak chovať. “ A nastavil jej ruku. Najprv váhala no potom sa premohla a chytila ho. Konečne prekročili prach a ona sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Ale zabudla že sa veľmi nemôže nadýchnuť lebo tie šaty ju veľmi tlačili.
„A kde ideme teraz?“
„Ideme ku prenášadlu. To je vec ktorá ťa odmiestni na určité miesto.“
„Aha a bude to ešte ďaleko?“
„Veď sme teraz vyšli.“
„Ja viem ale ja som ešte svoje nohy nestihla rozchodiť.“
Došli na tmavú ulicu a zašli za roh. Bola tam nenormálna tma a smrad. Potom si všimla že sa blížia k nejakej topánke.
„Chyť sa tej topánky “ povedal Draco. Ona poslúchla veď čo jej iné ostávalo.
„Fuj ona ale smrdí“
„A čo si čakala že to bude voňať po fialkách. “
Zrazu zmizli. Objavili sa na nejakej ulice kde bolo veľa ľudí. Nikto si ich ani nevšimol veď práve spadli z výšky. Draco ako praví gentleman jej pomohol vstať na nohy. Troška si poskackala ale udržala to a nespadla.
„A teraz kde?“ spýtala sa prekvapene. Draco sa troška popozeral ako keby nevedel kde sú no potom sa spamätal. Dal jej ruku.
„Poďme!“
Všetci okolo nich boli oblečení podobne ako oni. Cítila sa ako na maškarnom plese. Niektorí sa im aj pozdravili. Elis keď stihla tak im odzdravila lebo ju Draco stále ťahal. To už Elis nevydržala a odtrhla sa od neho.
„Počkaj prečo sa tak náhliš veď nám to môže trvať hocijako dlho. A máme sa tváriť ako novomanželia tak sa kroť a spomaľ. “ ona sa naň ho mračila no on sa len usmieval.
„Nejak ti to všetko stúplo do hlavy čo? O chvíľu to tam zatvárajú lebo budú mať obedňajšiu prestávku tak nevymýšľaj a poď.“ Chytil ju za ruku a ona sa trocha červenala no vedela že to iba hraje. Konečne spomalili a už sa tak nenáhlili.
„A načo chcú ten prsteň?“
„To nie je tvoja starosť. No skoro by som zabudol máš si dať ten druhý prsteň a keď ti ho budú ukazovať máme ho zmeniť“ natiahol jej ruku a pomaly jej dával na prst prsteň a pritom sa jej pozeral do oči do jej čokoládkových očí. Chvíľu sa na seba pozreli. Potom jej zas schmatol ruku a išiel s ňou ďalej. Doteraz si to Elis nevšimla ale boli na muklovskej ulici. Zastal Draco a pozeral sa na zlatníctvo ktoré stálo pred nimi.
„Páni je obrovské“ stihla povedať a Draco ju ťahal dopredu. Ešte jej stihol zašepkať.
„Nezabudni sme novomanželia správaj sa podľa toho.“ A prisunul si ju k sebe bližšie. Chcela si ho odiahnúť ale nemohla lebo už boli v tom zlatníctve. Uvítal ich jeden pán trochu pri sebe s plešinou na hlave.
„Dobrý deň. Vitajte v našom zlatníctve. Čo pre vás môžem urobiť.“ Spýtal sa z úsmevom. Elis sa snažila usmievať ako Draco. Chytil ju jednou rukou okolo pásu a smial sa ďalej. Dosť jej to bolo nepriemne ale ďalej sa usmievala. Draco prehovoril a zdvihol jednu ruku Elis.
„My chceli by sme sa spýtať či nemáte takýto prsteň. Moja manželka po ňom hrozne túži viete.“ A prisunul si ju tak blízko že skoro nedýchala.
„Však zlatko“ povedal a pozrel sa na ňu.
„Áno je to tak máte ho ešte?“ a pridala k otázke úsmev.
„Ó samozrejme. Vidím že ste novomanželia a máte sa veľmi radi. Hneď vám ho prinesiem. Ospravedlňte ma.“ A zahol za roh. Keď odišiel Draco využil príležitosť a niečo mi zašepkal.
„Hraješ to dobre“ a ja som mu niečo chcela povedať ale ten pán sa už vracal.
„Tu je pokojne si ho prezrite.“ a podal jej prsteň v škatuľke. Draco sa s ním začal rozprávať o mne aby si ju nevšímal. Využila príležitosti a vymenila som ho za kópiu a uložila ho do škatuľky.
„Zlatko vieš čo nekupuj mi ho mne sa páči ten môj a nezáleží na prsteni hlavne že sa milujeme.“ Pozrel na mňa chvíľu bol v šoku a dal mi na pery krátky bozk. Keď sa odlepil ostala som v šoku.
„Tak dobre keď myslíš a nechceš niečo iné?“
„Nie. Je mi tu trochu nevoľno poďme už preč.“A odtrhla som sa od neho a odišli sme.
„Tak sa majte je mi ľúto že sme vás sklamali. Počkajte aby ste neboli taký smutní niečo vám zabalím.“ A predbehol Draca a strčil mu do rúk niečo zabalené.
„Dúfam že budete spokojný na účet podniku.“
„Ďakujeme manželka sa určite poteší Dovidenia“ a zmizol.
Elis na neho čakala vonku a mračila sa.
„Čo ti to toľko trvalo“ zlostne na neho jačala. Draco sa len usmial a ťahal ju ďalej od toho zlatníctva.
„To som ti tak veľmi chýbal?“
„Poďme odtialto preč skôr než si to všimnú.“ A zlostne naňho vrhla pohľadom. Išli v rýchlom kroku a stratili sa niekde v dave. Počuli strašnú sirénu.
„Do pekla zistili to!“ a bežali sme ako o život. Draco ma ťahal ako handru. Vyšlo zopár priam 10 policajtov zo zlatníctva. Už boli za rohom pri prenášadle keď sa objavili 3 policajti.
„Stojte!“ kričali. Draco sa odo mňa odtrhol a mávol rukou. Jeden policajt narazil do steny. Elis na neho vyvalila oči.
„Ako...“
„Nemáme čas dostať sa k prenášadlu RÝCHLO!“ kričal po mne.
„Nenechám ťa tu!“ povedala a začali po nej strieľať zasiahli ju do nohy a ruky. Draco sa vážne naštval a odhodil ich všetkých naraz.
„Si v poriadku “ a bežal ku nej.
„Samozrejme že som “ a vstala som zo zemi. Vypadlo zo mňa zopár guliek, a rany sa uzatvorili. Pousmial sa a premiestnili sme sa.